Účinný spôsob ako uzdraviť zranené dieťa v sebe (alias vnútorné dieťa)
Moja posledná klientka prišla za mnou so slovami, že nie je úplne šťastná. Napriek tomu, že má takmer všetko to, po čom vždy túžila, nie je úplne šťastná. Nedokázala prísť na to, prečo to tak je.
Keď sme tento jej stav začali rozoberať, zistili sme, že príčinou jej stavu je to, že nie je sama sebou, a že sa nemá dostatočne rada.
Spomienka v regresii ju priviedla do detskej izby, keď bola ešte veľmi malinká. Rodičia sa hádali a ju si vôbec nevšímali, napriek tomu, že už bola hladná, potrebovala aj na toaletu a chcela sa hrať. No rodičia boli tak pohrúžení do seba a do svojich problémov, že úplne na ňu zabudli.
Malému dievčatku to bolo veľmi ľúto, hnevala sa na nich a považovala to za veľmi sebecké z ich strany. Nebolo to prvý a ani posledný krát v jej útlom veku. A tak v tej malej detskej hlavičke vzniklo presvedčenie, že ju ľudia nemajú radi a preto si ju nikto nevšíma.
Toto presvedčenie v nej rokmi rástlo a naberalo stále väčší a väčší význam. Lásku ale neprestala hľadať. Myslela si, že ak sa bude snažiť viac vyhovieť ľuďom vo svojom živote, budú ju mať radi. No neprinieslo jej to šťastie. Týmto nastavením totiž iba potláčala samu seba a čím bola staršia, tým viac jej duša vo vnútri kričala, aby si ju konečne všimla.
Oliver za mnou prišiel s prosbou, že potrebuje pochopiť, kedy a kde boli zablokované jeho emócie. Spomienky nás doviedli tiež do detstva. Ukázalo sa mu viac spomienok, kde bol veľmi malý a musel si poradiť v rôznych situáciách, v ktorých sa aj bál a potreboval blízku dospelú osobu.
Evička za mnou prišla, že by potrebovala nejaký postup, spôsob, akým by mohla postupne spracovávať svoje traumatické zážitky z detstva. Osirela vo veľmi mladom veku a život jej priniesol viacero tráum, ktoré teraz, v dospelom veku, potrebuje postupne spracovávať.
Čo spája týchto mojich troch klientov?
Každý jeden má zranené svoje vnútorné dieťa. Každý jeden si postupne rieši rôzne traumy z detstva. Bolo ich toľko, že na jednej terapii nemali šancu prejsť si ani tretinou z nich. Aby teda neboli odkázaní na ďalšie terapie so mnou, alebo s iným terapeutom, dostali odo mňa „návod“, ako pracovať so svojím vnútorným dieťaťom – a postupne dieťa, no aj seba, napĺňať láskou a bezpečím, ktoré im v detstve chýbalo.
Tento návod som teraz pre vás spísala, pretože spomínaní traja klienti zďaleka nie sú jedinými, ktorí sa potrebujú naučiť pracovať so svojím vnútorným dieťaťom a napĺňať ho chýbajúcou láskou, bezpečím a pocitom, že sú dosť dobrí. Ja sama som túto techniku kedysi pravidelne používala a dodnes ju občas znova vytiahnem a vrátim sa do detstva za malou Katkou, ktorá sa cíti neistá.
Čo je to vnútorné dieťa?
Časťou našej základnej podstaty je súbor vzorov, archetypov, ktoré nám pomáhajú vytvárať a tvarovať našu identitu vo fyzickom svete. Keď sme vyrovnaní a v harmónii, tieto archetypy nás podnecujú a inšpirujú. Ale keď je archetyp zablokovaný alebo v konflikte, môžeme zažívať bolesť alebo zmätok.
Vnútorné dieťa je archetyp, ktorý zahrňuje naliehanie ku hre a tvorbe. Je to aspekt zahrňujúci aj vzťahy s deťmi, predovšetkým však s vnútorným dieťaťom. Môžete si ho predstaviť ako to malé dieťa vo vás, ktorým ste boli ako deti.
Ak sa toto vnútorné dieťa v nás zablokuje, napríklad nejakou traumatickou udalosťou, nedokáže sa tento archetyp správne prejaviť a spôsobuje bolesti, smútok, pocity nenaplnenia, menejcennosti a rôzne ďalšie. Kedykoľvek si sami neveríte, alebo ste si sami sebou neistí, pocitovo ste tým malým dieťaťom. Rovnako to môže naznačovať aj to, ak máte strach z nejakej autority, keď máte pocit, že sa nemáte o koho oprieť, alebo keď sa obávate postaviť za seba, prípadne vystúpiť na verejnosti. No a samozrejme aj vtedy, ak vedome viete, že ste v detstve prežili alebo prežívali traumu (časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, bitky, neprítomný alebo nepodporujúci rodič, strata blízkej osoby, a iné).
Keď svoje vnútorné dieťa budete pravidelne napĺňať láskou, začne dôverovať sami sebe. Máte moc zmeniť, ako sa vaše mladšie ja cíti a to následne ovplyvní aj vás v prítomnosti.
Ako teda pracovať so svojím vnútorným dieťaťom?
Urobte si chvíľku čas pre seba, cca pol hodinu. Nájdite si takú chvíľku, počas ktorej vás naozaj nikto nebude rušiť. Stíšte sa do seba, hlbokým nádychom a výdychom uvoľnite svoje telo a ponorte sa dovnútra. Ak to sami ešte neviete, môžete použiť nejakú obľúbenú meditačnú hudbu, alebo aj nejakú obľúbenú vedenú meditáciu na uvoľnenie.
Ponorte sa hlboko do seba – do svojho duchovného srdca (oblasť v hrudi, kde máte aj skutočné srdce). Ak potrebujete so sebou nejakého sprievodcu, pokojne si ho zavolajte. Môže sa jednať o anjela, alebo inú duchovnú bytosť, ale môže to byť aj nejaká blízka osoba, ktorej dôverujete, alebo zviera, ktoré pre vás stelesňuje strážcu.
Vráťte sa do svojho detstva a nechajte si vyplaviť spomienku, kedy bolo vaše vnútorné dieťa nejakým spôsobom v detstve zranené, kedy sa cítilo ublížené, alebo kedy sa cítilo nie dosť dobré. Spomienku, kedy stratilo seba, kedy prestalo veriť sebe samému. Takú spomienku, kedy vašu detskú naivitu, radosť a nevinnosť, vystriedala neistota, bolesť, sklamanie. Kedy ste sa tak cítili po prvýkrát.
Riaďte sa svojou intuíciou – svojím múdrym podvedomím. Siahnite po takej spomienke, ktorá sa vám vyplaví ako prvá. To je tá pravá, s ktorou aktuálne potrebujete pracovať. Prehrajte si celú tú spomienku a pozorujte seba, svoje mladšie ja – seba, ako dieťa.
Zamerajte všetku pozornosť na tú malú nevinnú bytosť. Ako sa v tej spomienke cíti? Aké emócie vo vašom vnútornom dieťatku prevládajú? Možno sa cíti neisto, neverí si, bojí sa, možno sa cíti samé – opustené, alebo stratené, či zmätené.
Následne choďte za vaším vnútorným dieťaťom, ako dospelá osoba. Choďte k nemu a pomôžte mu – urobte to, čo práve vaše dieťa potrebuje. Ak chcú ísť akékoľvek emócie von, dovoľte si to! Ak sa vám chce plakať, plačte, ak chcete na niekoho kričať, aj to si dovoľte.
Ak potrebuje dieťatko objať a utešiť – urobte to. Ak potrebuje poľutovať – vypočujte ho a pochopte. Ak potrebuje počuť, že je dosť dobré – povedzte mu to, a ukážte mu, čo z neho vyrástlo, čo všetko už vo svojom živote zvládlo. Povedzte mu, aké je úžasné – ono samé to asi teraz nedokáže vidieť. Povedzte mu úprimne, čo na ňom obdivujete, v čom je skvelé. Ukážte mu, aké je dokonalé.
Teraz máte príležitosť dať svojmu vnútornému dieťaťu to, čo v detstve nedostávalo. Ak sa bude chcieť hrať, alebo šantiť – hrajte sa s ním, kúpte mu zmrzlinu, novú hračku, koníka… urobte všetko, po čom vtedy vaše malé ja túžilo.
Takýmto spôsobom nasýtite nielen svoje vnútorné dieťa, ale samých seba. Pamätajte, všetko, čo dáte svojmu mladšiemu ja, dávate zároveň aj sebe. Objímajte ho, držte v náručí, bozkávajte a napĺňajte láskou, koľko len do neho vojde. Ubezpečte ho, že ste stále s ním, že ste stále pri ňom, že ho milujete a že ho nikdy neopustíte.
Keď už bude dostatočne nasýtené láskou, môžete sa s ním rozlúčiť. Pred odchodom sa ho môžete ešte opýtať, čo by si prialo, aby ste urobili vy teraz – ako dospelá osoba, čo by mu urobilo radosť. Čo môžete začať robiť či tvoriť, čomu sa máte venovať. Čo by pomáhalo zároveň vášmu vnútornému dieťaťu, no i vám – vašej dospelej verzii. Môžete si dohodnúť aj nejaké znamenie (pocit alebo vnem, prípadne obraz), ktoré vám bude pripomínať vaše vnútorné dieťa. Bude to pre vás pripomienka, že v tejto situácii sa máte zachovať tak, ako by sa to páčilo vášmu dieťaťu – hravo, s ľahkosťou, so zvedavosťou.
Rozlúčte sa s ním, pomaznajte ho, so slovami ubezpečenia, že ste stále s ním, že ho neopustíte, a že ho čoskoro znova navštívite. Môžete si ho dokonca zobrať aj so sebou a vložiť do svojho duchovného srdca.
Vracajte sa k nemu počas najbližších dní (týždeň – možno i dva). Vracajte sa presne do tej istej situácie, ktorá sa vám ukázala v meditácii, až dovtedy, až budete cítiť, že vaše vnútorné dieťa je už dostatočne naplnené láskou. Uvedomte si, že kedykoľvek máte pochybnosti, alebo si neveríte, či sa niečoho bojíte, potrebujete nasýtiť svoje malé ja láskou, bezpečím a sebadôverou. Znova ho vo vašej mysli utešte, objímte, povedzte mu, ako veľmi ho milujete a že ste stále s ním. Tým sa posilní aj vaša sebadôvera.
Ja to robievam napríklad pred spaním, alebo si len predstavím, keď už zaspávam, že moje vnútorné dieťa je so mnou, že si ho pritískam k sebe a spolu zaspávame.
Keď už budete cítiť, že dieťa z tejto spomienky sa má dobre, že už je v poriadku, môžete urobiť ďalšiu meditáciu a nechať si prísť ďalšiu spomienku, v ktorej bolo vaše dieťa zranené. A opäť pár dní spracovávajte túto novú spomienku. Takýmto spôsobom, môžete v sebe vyčistiť takmer všetky zranenia vášho vnútorného dieťaťa. Uvidíte, ako sa bude postupne meniť aj váš postoj k sebe, ako sa budete cítiť istejší, láskavejší k sebe a hlavne šťastnejší. 🙂
Na záver mám pre vás ešte jedno prekvapenie.
Ja už teraz nepotrebujem vedené meditácie, akoukoľvek technikou sa viem previesť sama. No veľmi dobre si pamätám, aké ťažké bolo kedy si pre mňa meditovať. Ako ťažko sa mi uvoľnilo a nieto ešte, aby som si robila v meditácii techniku sama.
Rozhodla som sa, že vám prácu s vaším vnútorným dieťaťom uľahčím ešte viac. Ak by sa vám teda tento postup zdal náročný – ak zatiaľ nedokážete sami meditovať, celú túto meditáciu som spracovala do vedenej nahrávky. Nazvala som ju UZDRAV ZRANENÉ DIEŤA V SEBE. Viete si ju zakúpiť za symbolickú cenu na mojej stránke tu: Uzdrav zranené dieťa v sebe
S láskou,
Katka
vnútorné dieťa – vnútorné dieťa – vnútorné dieťa – vnútorné dieťa – vnútorné dieťa
PS: Nezabudnite, že tvorím pre vás. J Ak máte nejaký tip na tému, o ktorej by ste si radi niečo prečítali, pošlite mi ju mailom na katka@regresky.sk alebo cez správu na facebooku či instagrame.
Vediem ľudí k tomu, aby našli cestu k sebe, spoznali sa a mali sa skutočne radi. Pomáham im objaviť v sebe ich tvorivý princíp – to vedomie, že si vieme, a môžeme vytvoriť to, po čom naozaj túžime.
Opieram sa pritom o svoju terapeutickú prax (regresné a SRT terapie), ale aj o osobné skúsenosti. Inšpirujem ľudí formou ebookov, meditácií, blogov, ale aj postov na Facebooku, či Instagrame.
Som autorkou ebooku / audiobooku Ako sa mať rád.
Môj príbeh si prečítate tu.