Je úplne jedno, či veríte, alebo neveríte v minulé životy. Ide len o interpretáciu toho, čo ľudia počas regresie zažívajú. Rovnako dobre môže ísť o úplne vykonštruované, snové prežitky, ktoré sa nikdy nestali. Alebo, ak veríte v univerzálnu pamäť ľudstva, môže ísť o náhľady do zážitkov, ktoré zažili iní ľudia.
Podstatné je, že sú to prežitky, ktoré v uvoľnenom stave „prehráva“ vaše podvedomie do vášho vedomia. Vašou úlohou je pozorovať ich, primerane, ak je to pre vás prirodzené, ich „opätovne“ prežiť a na základe prežitku či ich pozorovania dospieť k odpovediam, ktoré vo vedomej prítomnosti nenachádzate.
Uvoľnenie a spracovanie emócií pri regresiách má často veľmi blahodarné, liečivé účinky na prítomný život. To, čo v prítomnosti zažívame, totiž často býva projekciou, prenesenou emóciou, ktorá má korene a príčiny v úplne iných, minulých či dokonca domnelých situáciách. Podstatné je, čo nám ktorá „spomienka“ asociuje a teda aké si máme z toho zobrať ponaučenie do prítomnosti. Ak sa emócia spracuje v regresii, v prítomnom živote sa udeje podobný proces – a mnohé, čo nás predtým trápilo, viac nemá tak výrazný dosah
