fbpx
podvedomie

Jazyk tela a podvedomie

„MŇA Z TOHO ASI TRAFÍ ŠĽAK!“
Používate podobné slovné spojenia? Viete, čo vám vlastne robia?

Inšpiráciu na vytvorenie tohto článku mi opäť priniesla prax. Občas sa pri čistení klienta formou SRT stretnem s „programom“, ktorý zakladateľ SRT – R. Detzler, pomenoval ako Jazyk tela.

Ide o program, ktorý si môžeme vytvoriť v minulých životoch, ale aj v prítomných, ale môže ho vytvoriť aj vaše podvedomie. Nebudem vás tu však zahlcovať jeho kompletnou a presnou definíciou. Mňa upútala jedna jeho časť, ktorú bežne používame v našom slovníku, a na ktorú by som rada poukázala. Pretože sa jej veľmi jednoducho dokážeme vyhnúť – a teda aj negatívnym programom, ktoré si takto vytvárame.

 

Čo je to program?

Ide o akýsi vzorec nášho chovania, ktorý si vytvoríme buď sami, alebo pričinením niekoho iného – zvyčajne ide o rodičov, starších súrodencov, alebo o inú autoritu v našom živote. Vo veľa prípadoch si ho vytvoríme podvedome. Takže ani len netušíme, že ho máme, nieto ešte, že sme si ho vytvorili. Naše podvedomie – naša myseľ, jedná potom na základe tohto vzorca.

Detzler tvrdí:
„Pretože podvedomie nemá schopnosť posudzovať, prijíma veci také, aké sú a prehráva ich späť.“

Pomocou terapie SRT a pomocou nášho Vyššieho Ja dokážeme takéto podvedomé programy nájsť a vyčistiť. No ešte lepšie je, ak im budeme predchádzať. A presne preto píšem tento článok. 🙂

 

Slovné vyjadrenia a podvedomie

Nie je jedno, aké slová, či slovné vyjadrenia používame. Naše slovné vyjadrenia totiž takisto dokážu spôsobiť vytvorenie programu. Ak je pozitívny, je samozrejme všetko v poriadku – tento program nám nijako neškodí. No ak si vytvoríme program negatívny, ten nám dokáže spôsobiť (aj dosť značné) problémy.

„Slovo je najmocnejší nástroj, ktorý človek má. Je to magický nástroj. Ale tak, ako má meč dve ostria, môže vaše slovo vytvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo nás zničiť.“
/Don Miguel Ruiz/

 

Slová formujú našu realitu cez podvedomie

a upriamujú naše vedomie i podvedomie smerom, ktorý sa spája s ich obsahom. Čokoľvek, čo povieme, alebo si len pomyslíme, sa ukladá v našom podvedomí. Ak to často budeme opakovať – naše podvedomie to začne pretvárať na realitu.

Koľkokrát som už počula (a veľakrát, hlavne v minulosti, aj sama použila) vetu, či slovné spojenie: „Mňa to asi zabije!“ „Mňa z teba trafí šľak!“ „Rozbolí ma z toho hlava!“ „Dvíha sa mi z toho žalúdok.“ „Je mi z teba zle.“… atď. Niet sa potom čo čudovať, ak nás naozaj hlava bude častejšie bolievať. Alebo ak sa nám žalúdok bude dvíhať viac, ako v minulosti. Z jazyka tela môžu vychádzať chronické bolesti hlavy, nachladnutie, alergie (obzvlášť senná nádcha) a iné bolesti.

Pritom nestojí veľmi veľa úsilia, vyradiť takéto slovné spojenia zo svojho slovníka. Stačí sa vedome pozorovať a vždy, keď takéto slovné spojenie použijete, opraviť sa. Časom sa to stane tak prirodzeným, že to už odlišne nebudete vedieť ani povedať. O tomto postupe som písala napríklad aj v tomto článku.

 

Jedovaté slová a podvedomie

Ďalším príkladom, ako si negatívne programovať vlastné podvedomie, sú tzv. Jedovaté slová. V našom – slovenskom – jazyku sa takéto slová používajú pomerne často. Hovorím o nich aj vo svojom ebooku Ako sa mať rád, no zopár príkladov spomeniem i tu:

Strašne

Koreňom slova strašne je slovo strach. A pritom ho bežne používame v spojeniach ako napríklad: „Strašne ťa milujem.“ „Strašne sa mi to páči.“ „Strašne to chcem.“ „Je to strašne dobré.“… atď. Cítite v tých vetách tie protiklady? Ako môže byť niečo strašné a zároveň dobré?

Sama som slovo strašne v minulosti často používala. No odkedy som si uvedomila, čo vlastne vysielam, keď to vyslovím, nahradila som ho iným výrazom. Napríklad veľmi.

V našej rodine už takmer nikto slovo strašne v takomto spojení nevysloví. Nedávno som sa o týchto slovách rozprávala so svojou 13-ročnou dcérou. Ona ho už tiež dlho nepoužíva a sama mi povedala, že keď počuje niekoho povedať strašne dobre, až jej to trhá uši. 🙂

Dúfam

Ďalším takýmto príkladom je slovo dúfam. „Dúfam, že to vyjde.“ Alebo aj: „Hádam to bude takto dobre.“ „Možno nebudeme dlho čakať.“

Viete, čo takýmito vyjadreniami vlastne hovoríte? Všetky tieto slová hovoria, že možno by sme si priali, že to bude tak, ako chceme, ale veľmi tomu neveríme, dokonca viac rátame s opakom. Čiže svojmu prianiu – želaniu, ktoré chcete dosiahnuť, vlastne beriete silu. Tým, že už dopredu si myslíte, síce by som to tak asi chcel/a, ale asi to nevyjde,… asi si to nezaslúžim,… ja to vlastne ani nechcem. Je tam energia neistoty, nedôvery a ne-nádeje.

Skúste takéto slová nahradiť inými, napr.: verím, viem že, určite. „Určite to vyjde.“ „Viem, že to bude takto dobre.“ „Verím, že budem rýchlo vybavený.“ Cítite rozdiel v takýchto vetách? Vnímate tú energiu? V takýchto výrazoch doslova vysielate presvedčenie, istotu, že to čo si prajete, aj budete mať. A istotu má vesmír veľmi rád, teda nám to potom bude aj posielať. 🙂

Ľútosť

Patria tu aj vyjadrenia: „Je mi ťa ľúto.“ „Ľutujem ťa.“ Ľútosť v sebe skrýva energiu neschopnosti – nemožnosti sa o seba postarať. Ak niekoho ľutujete, v skutočnosti vlastne o ňom pochybujete – pochybujete o tom, že je schopný sa o seba, alebo o svoju možno ťažkú situáciu postarať. Vysielate k nemu signál, že je neschopný, že nemá dosť síl, aby ťažkej situácii vo svojom živote čelil. Prakticky mu beriete energiu.

A to aj v duchu, aj keď to nevyslovíte nahlas a iba si to pomyslíte. Pochybujete o ňom a slovom ĽUTUJEM ŤA, to ešte aj podporíte.

Rovnako to samozrejme platí aj na sebaľútosť. To je ďalšia veľmi deštruktívna negatívna energia.

Opakom ľútosti je empatia. Ak niekomu vyjadríte súcit – hovoríte mu vlastne, že ho počúvate, že sa dokážete vcítiť do jeho situácie a vnímate, čo asi teraz prežíva – tým mu vlastne dávate svoju podporu. No neberiete mu silu – schopnosť vyriešiť danú situáciu. Nepochybujete o ňom, že sa z toho dokáže sám dostať.

Slovo je najmocnejší nástroj, ktorý máme k dispozícií. A je iba na nás, ako ho budem využívať. Či už vo svoj prospech, alebo proti sebe.

S láskou,
Katka

 

Scroll to top