KEĎ MINULÉ ŽIVOTY ODPOVEDAJÚ

Zo série: Skutočné príbehy z terapií

Evička ma oslovila so záujmom o regresnú terapiu. Chcela pochopiť svoj problematický vzťah s mužmi. Žiaden vzťah u nej nedopadol dobre, v každom bola nejakým spôsobom ponižovaná. Potrebovala to pochopiť a vyčistiť. A tak sme sa dohodli na regresnej terapii.

Išlo nám to ako po masle 🙂 .

Už prvá spomienka jej priniesla cennú odpoveď – pochopila, že žiaden jej priateľ ju doteraz nemal v skutočnosti rád. Alebo aspoň nie tak, ako by to ona potrebovala. A takmer vzápätí dodala: „To ja nemám rada samu seba. Nevážim si samu seba. Chcem pomôcť tým druhým. Ja som pre seba až na druhom mieste.“

Pátrali sme ďalej – odkiaľ toto presvedčenie pochádza? Kedy sa prestala mať rada? Jej detstvo bolo pekné, mala milujúcich rodičov i celú rodinu. Všetci sa o ňu starali. Mala som podozrenie, že je to hlbšie. Zaviedla som ju preto do prenatálneho obdobia – do bruška jej maminky.

„Evička, ako sa tam cítiš?“

„Príjemne, je mi tam dobre. Mama sa na mňa veľmi teší, veľmi ma ľúbi. Som tam ako doma. Ale zároveň mám pocit, že nechcem ísť na svet. Chcem byť ukrytá. Tu som v bezpečí.“

„Prečo sa bojíš, Evička? Čoho? Kto Ti kedy ublížil?“

Spustila s plačom:

„Nejaký chlap ma ťahá za vlasy. Hovorí mi, že nie som dosť dobrá a ani nikdy nebudem pre žiadneho chlapa. Nie som to ja z tohto života – som žena, slúžka asi v stredoveku. Mám otrhané šaty. Hovorí sa o mne, že spávam so všetkými chlapmi a že vždy urobím, čo chcú. Som nešťastná. Som celý ten život iba sama. Som špinavá.“

„Kto je ten muž? Prečo Ti to robí?“

„Vlastní nejaké panstvo a ja tam slúžim. Som pekná. Mám krásne dlhé čierne kučeravé vlasy.“

V spomínanom živote bola veľmi hrdá na svoje krásne vlasy – veľmi sa jej páčili, obdivovala ich. A zároveň ich považovala za zdroj, dôvod toho, prečo sa tak veľmi mužom páčila – stali sa teda aj zdrojom jej nešťastia. Asi aj preto v tomto živote sú jej vlásky úplný opak. V dotazníku pred terapiou, na otázku: Čo na sebe nemáte rada? Odpovedala: svoje vlasy.

Vrátili sme sa na začiatok daného života, aby pochopila, ako sa dostala do onej kritickej situácie, v ktorej získala nesprávne presvedčenie o tom, že nie je dosť dobrá. Jej otec bol z vyššej triedy. Maminka pravdepodobne nie. A tak otec matku donútil, aby svoju dcéru opustila. Bránila sa, ako mohla, bránila i svoju dcéru, no nakoniec i tak vyhral otec. (V energii mamy z tohto minulého života spoznala svoju aktuálnu mamu z prítomného života.) Napokon ju rodičia opustili, a ona ostal úplne sama. Jej maminka veľmi plakala, keď ju násilím od nej ťahali. A to bola ešte len malé dievčatko. „Ujal“ sa jej pán toho panstva, kde ostala slúžiť.

Spomenula si ešte, že ju vychovávala nejaká staršia žena v kuchyni a stále jej opakovala: „Ak chceš prežiť, poslúchaj.“  A ona teda poslúchala: „Vždy, keď si ma vzal nejaký chlap, urobila som všetko, čo chcel.“

Mali sme už takmer všetky odpovede, ostávala jediná. V akých energiách odišla z daného života? Čo si niesla ďalej do ďalších inkarnácií?

Upálili ma. Za to, že som bola ľahká. Veľmi som plakala a trpela. Obrovské bolesti – kričala som. Nikto mi nepomohol. Ale viem, že moja mama zomierala so mnou – cítila som to.“

„Čo cítiš? V akých energiách odchádzaš?“

„Hnevám sa. Cítim hnev, smútok, nepochopenie, žiaľ, bolesť, ale zároveň som rada, že idem – bolo to vyslobodenie, bezpečie  – tešila som sa na príchod niečoho nového.“

„Na koho sa najviac hneváš?“

„Na Boha. Tá cesta do neba ale bola rýchla – akoby mi Boh podal ruku. Takmer okamžite hnev voči nemu zo mňa opadol – zrazu som bola voľná. Odbremenená od negatívnych emócií. Všetci ma mali radi. Konečne som doma. Povedal mi, že sa vrátim znova. Ale ja sa veľmi bojím. Vraj mu mám dôverovať – vraj to tentokrát bude dobré. Budú ma mať radi a nebudem sama. A tak sa aj stalo J … mám milujúcich rodičov. Mám súrodencov, s ktorými si rozumiem – nikdy som nebola sama.“

„Evička, čo sa máš učiť v tomto živote?“

„Vážiť si samu seba. Aby som sa v prvom rade mala rada. Sebaláska je základ všetkého. Keď sa budem mať ja rada, aj muži ma budú mať radi. Mám dôverovať sama sebe a bude to ľahké.“

Evičke bolo všetko jasné. Všetko pochopila. A tak sme sa pomaly vrátili. Predtým si ešte dočistila všetky negatívne energie a vzorce. Odpustila svojim ubližovateľom, aj tým z minulých životov, aj tým z terajšieho.

A hlavne – odpustila sama sebe.

„Som taká iná. Inak sa na seba pozerám. Som zamyslená. V niečom vytrvalá. S určitým cieľom. Som odhodlaná. Som spokojná sama so sebou. Som silnejšia.“

Jej cesta sa iba začína. Ale už vie, kde je jej problém i ako ho riešiť. Minulosť jej pomohla pochopiť, poučiť sa a rásť.

Prajem jej krásny život, plný lásky – hlavne lásky k sebe samej.

S láskou,

Katka

Scroll to top