Zo série: Skutočné príbehy z terapií
Stretli ste sa už vo svojom živote s iracionálnym strachom? Takým, ktorý nemá vysvetlenie. Viete o tom, že jeho korene môžu siahať až do minulých životov? Podobnú skúsenosť mala aj moja klientka.
Pri svojich terapiách sa stretávam s rôznymi strachmi, ktoré trápia mojich klientov. Niektoré sú racionálne – zvyčajne pochádzajú z predchádzajúcich skúseností z prítomného života. Zažijeme niečo zlé, možno opakovane a potom nás už podvedomie automaticky začne chrániť pred ďalším takýmto nepríjemným zážitkom. A to v podobe strachu – doslova nás stráži, aby sme znova neprežívali onú nepríjemnú udalosť. Určite poznáte takéto príbehy zo svojho okolia – napr. sa niekto topil ako dieťa, alebo mal nepríjemnú skúsenosť s vodou, a potom sa celý život bojí vody.
No o týchto strachoch dnes písať nechcem – pretože im zvyčajne rozumieme a vieme si s nimi aj poradiť.
Iracionálny strach
Čo však so strachom, ktorému vôbec nerozumieme? Keď aj po opakovaných skúmaniach nedokážeme prísť na to, prečo sa danej veci bojíme? Napríklad strach z hadov, alebo pavúkov. Bojíme sa ich a ani netušíme prečo. Nikdy nám neublížili, nič nepríjemné sa nám s nimi nestalo a napriek tomu jačíme od strachu, ak sa s týmto stvorením stretneme.
A čo takto strach z výšok, či strach z vody, alebo nepríjemný pocit z otvoreného ohňa, či z vône zhasnutej sviečky? Odkiaľ pochádza takýto strach? Pred čím nás podvedomie „stráži“, keď sme nič zlé nezažili (aspoň o tom nevieme)? Nespadli sme a neublížili si, netopili sme sa, ani nás nepálil oheň.
Je dosť pravdepodobné, že takéto strachy pramenia zo zážitkov z minulých životov. Pomerne často sa s nimi stretávam pri svojich terapiách.
Strach z výšky
S láskavým dovolením svojej klientky vám jeden takýto príbeh opíšem. (Meno klientky je samozrejme zmenené.)
Alenka za mnou prišla s prosbou o pomoc, pretože celý jej dospelý život jej komplikuje strach z výšok. Má panické stavy už pri predstave, že by mala niekam letieť, je z výšok paralyzovaná – dokonca aj na turistike, v lanovke, či pri lyžovaní vo vyšších nadmorských výškach.
Pritom ako dieťa veľmi často chodievala s rodičmi do hôr a nespomínala si, že by mala nejaký problém, či nepríjemný zážitok. V terapii sa rozpamätala, že prvý krát cítila takýto strach, až keď bola dospelá. Bolo to v lietadle, keď mala asi 21 rokov.
Skúmali sme jej strach hlbšie – kde naozaj vznikol, kedy presne vznikol a pred čím ju jej podvedomie chráni? Alenka sa takmer okamžite ocitla vo svojom minulom živote – a to zakliesnená na skalnatej stene. Pod ňou bola obrovská tmavá priepasť. Bola jej tam zima a cítila už aj fyzické vyčerpanie z dlhého nepohodlného držania sa na studenej skalnatej stene. A cítila aj hnev: „Predsa tu nezomriem!“
Pokračovala v rozprávaní: „Tá priepasť ma ťahá dole. Bojím sa, ale snažím sa odtiaľ dostať. Za každú cenu sa chcem odtiaľ dostať. No tie skaly sú klzké – asi tam stekala voda.“
Ako to dopadlo, Alenka? „Nakoniec som sa pustila, už som sa nevládala držať, letím dole. Konečne cítim slobodu. Uľavilo sa mi nejako.“
V akých energiách odchádzaš? „Idem ako svetlo hore. Cítim bielu žiaru a ľahkosť. Už ma nič nebolí. A cítim kopec priestoru okolo seba. Som šťastná, cítim sa príjemne, je to veľmi oslobodzujúce.“
Kúsok sme sa v jej príbehu vrátili. Alenka zistila, že bola v nejakom expedičnom tíme – pracovali v nejakej džungli – v horách. Opisovala to: „Veľmi ma to baví, mám rada túto prácu a teším sa, že som tam. Vôbec mi nevadia ani tie podmienky.“
Na jednej z výprav sa rozdelili a postupovali pri skúmaní terénu samostatne. Pracovali na nejakých skalách a roklinách. Alenka sa pošmykla a vtedy spadla. „Neviem prečo som tam stále sama? Kričala som, ale len sa to tam ozývalo. Spadla som asi dosť hlboko. Niekde som sa zachytila. Spadla mi aj voda, ktorú som mala so sebou, a aj lano.“
Viedla som ju vtedy, aby so strachom pracovala. Každá jedna emócia, ktorú prežívame, chce byť prijatá. Čokoľvek, čo potláčame, rastie – veľakrát až do obludných rozmerov. Viedla som preto Alenku, aby svoj strach prijala. Aby sa s ním možno aj porozprávala, že mu rozumie, že vie, pred čím ju chráni, aby do neho iba dýchala a hovorila mu, že mu dovoľuje prejaviť sa. Popri tom sledovala, kde všade na tele sa jej strach prejavoval a prípadne aj ukladal.
Fungovalo to. Postupne sa dychom strach rozpúšťal a vyplavoval von, až sa úplne rozpustil. Potom sme sa posunuli ďalej – do momentu, keď jej duša už opustila telo a ocitla sa v duchovných sférach. Pýtala som sa jej, ako sa teraz – odtiaľ zhora – pozerá na tento svoj život a zážitok? Odpovedala: „Všetko je to také nedôležité. Dôležitá je iba radosť zo života. A tú som v tom živote mala.“
Pýtala som sa jej: Alenka, aký je plán Tvojej duše? „Opäť začať žiť. Páčilo sa mi na tej Zemi. Je mi ľúto, že to bolo krátko, ale viem, že môžem znova žiť. A páčilo sa mi aj to, čo som žila. Takže sa teším na niečo ďalšie… Aké je to rýchle. Prejdem niečím, čo to ukončí a vzápätí to prevýši radosť nad niečím novým. Zvedavosť. Som šťastná duša.“
Nechala som Alenku, aby sa týmito krásnymi pocitmi naplnila. Aby ich v sebe doslova ukotvila tak, aby ich mohla použiť vždy, keď ju strach z výšok bude znova chrániť. Aj vtedy s ním môže znova prehovoriť, dať mu najavo, že ho prijíma a že už mu rozumie. A za pomoci dychu ho nahradila krásnymi emóciami: radosťou zo života, zvedavosťou, túžbou žiť a túžbou po zážitkoch a dobrodružstve.
V terapii si Alenka uvedomila ešte jednu veľmi zásadnú skutočnosť. Na danej expedícii v tom minulom živote bola, keď mala asi 21 rokov. Preto sa dovtedy – v prítomnom živote, u nej strach z výšok neprejavoval. Prejavil sa až okolo 21. roku života.
(Na konci článku nájdete aj spätnú väzbu mojej klientky s odstupom času po terapii. 🙂 )
Bunková pamäť
Ide o takzvanú bunkovú pamäť. Stretávam sa s touto skúsenosťou jednak pri regresných terapiách, no aj pri SRT terapiách. Podvedomie zapíše nepríjemnú udalosť doslova až do bunkovej pamäte. Po fyzickej smrti sa tento záznam prenáša do záznamov duše – tzv. akašických záznamov. Keď sa duša znova inkarnuje a pripojí k telu, záznam sa znova „aktivuje“ a zapíše sa do buniek nového tela. Preto sa nám môže stať, že ak v minulých existenciách zažijeme nepríjemný zážitok, alebo tragickú skúsenosť a v prítomnom živote sa negatívne ozveny takýchto zážitkov (strach) ohlásia v podobnom veku.
Nech už je to akokoľvek, či už prežívate racionálne strachy, alebo tie iracionálne uvedomte si jednu vec. Čokoľvek, čo potláčate a snažíte sa zatlačiť, rastie. Takže aj strach. Čím viac s ním budete „bojovať“ a potláčať ho, tým bude väčší. Preto je účinnejšie váš strach prijať. Každá jedna emócia, ktorú prežívate, chce byť iba prijatá.
Slovo strach pochádza od slova strážiť. Ak pociťujeme z niečoho strach, zvyčajne nás podvedomie stráži pred nejakou nepríjemnou udalosťou, ktorú sme zažili v minulosti. Nemusíme ho vnímať ako zlú emóciu. Práve naopak, ak sa s ním naučíme pracovať, strach nás môže posúvať ďalej. Pri prekonávaní strachov sa posúvame dopredu a rastieme. Ako so strachom pracovať, opisujem vo svojom článku Fóbia z vody? (Alebo, ako pracovať so strachom).
A ak aj vo vašom živote zažívate iracionálny strach – taký, pri ktorom netušíte, odkiaľ pochádza a pred čím vás teda chráni, nebojte sa osloviť so žiadosťou o pomoc terapeuta. Skúsený terapeut vás prevedie vašimi spomienkami (možno aj tými z minulých životov), pomôže vám váš strach pochopiť, spracovať a prijať. Regresia je na to ako stvorená. ? No veľmi účinná je aj SRT (duchovná) terapia. Tam pracujem s klientovým Vyšším Ja a s jeho pomocou tak isto hľadáme korene strachu, a tie sa následne potom čistia.
S láskou,
Katka
PS: S láskavým dovolením zdieľam správu svojej klientky s odstupom času po terapii: 🙂
„Ahoj Katka, musím sa s Tebou podeliť o veľmi fantastickú správu. Bola som u Teba na regresnej terapii začiatkom septembra, pretože som mala strach z výšok, lietania. Bola som teraz na dovolenke v Zanzibare a zistila som, že už nemám absolútne strach z lietania. Je to neuveriteľné, fantastické a neskutočne oslobodzujúce. Už mi nič nebráni v tom, aby som navštívila akúkoľvek krajinu, kde som túžila byť. Ďakujem Ti srdečne za pomoc. ❤“
PS2: Nezabudnite, že tvorím pre vás. ? Ak máte nejaký tip na tému, o ktorej by ste si radi niečo prečítali, pošlite mi ju mailom na katka@regresky.sk alebo cez správu na facebooku či instagrame.
Vediem ľudí k tomu, aby našli cestu k sebe, spoznali sa a mali sa skutočne radi. Pomáham im objaviť v sebe ich tvorivý princíp – to vedomie, že si vieme, a môžeme vytvoriť to, po čom naozaj túžime.
Opieram sa pritom o svoju terapeutickú prax (regresné a SRT terapie), ale aj o osobné skúsenosti. Inšpirujem ľudí formou ebookov, meditácií, blogov, ale aj postov na Facebooku, či Instagrame.
Som autorkou ebooku / audiobooku Ako sa mať rád.
Môj príbeh si prečítate tu.