Rozhovor s Katkou z marca 2017:

Pracuješ v normálnom zamestnaní a duchovnu si sa začala venovať až niekde okolo svojej tridsiatky. Prečo si sa vôbec rozhodla naučiť sa pracovať s SRT?

Duchovný svet ma zaujímal v podstate už od malička, vždy som si kládla otázku , prečo sme tu. Prišlo mi nezmyselné, že máme dospieť, mať deti, zostarnúť a to je všetko, a že naše deti majú mať svoje deti a tento príbeh sa má dokola opakovať. Jednoducho som neverila, že toto je všetko, čo život ponúka. Hľadala som zmysel v rôznych knižkách, na rôznych miestach a rôznych zdrojoch.

V čase rozvodu, keď som prežívala stresujúce obdobie, som spoznala SRT a vyskúšala ho najprv ako klient. Následne som absolvovala aj kurz SRT a táto metóda mi výrazne pomohla práve v tomto zložitom životnom období. Napriek varovaniam a očakávaniam takmer všetkých mojich priateľov a blízkych, že rozvod a následné roky budú neľahké, všetko prebiehalo veľmi hladko a pokojne. Úprimne, sama som z toho bola prekvapená. SRT som praktizovala denne vyslovene s cieľom pomôcť tomuto priebehu.

Dovtedy Ťa teda žiadna technika alebo metóda nechytila za srdce?

Žiadna iná ma neoslovila natoľko, aby som s ňou mohla samostatne pracovať, alebo sa ju dokázala naučiť a prakticky ju využívať. SRT je veľmi praktické a zrozumiteľné a má širokú škálu využiteľnosti.

Pomohla si teda sebe. Kedy si cestou SRT začala pomáhať iným, a prečo?

Najprv to bola rodina a veľmi blízki ľudia, ktorí sa mi zdôverili, že majú nejaký problém a mala som možnosť im vcelku jednoducho pomôcť. Tak som pomohla. Postupne sa to rozšírilo, odporučili ma ďalším svojim blízkym i menej blízkym a tak som v určitom momente začala poskytovať terapie.

Aký bol Tvoj prvý takýto prípad pomoci blízkej osobe, nie sebe?

Pomáhala som svojej priateľke Erike zbaviť sa určitého konkrétneho strachu. Bola veľmi milá, ako mi dôverovala. V čase, keď som tento strach riešila cestou SRT, bola na lyžovačke, takže som robila na diaľku. Vtedy mi také sedenie trvalo aj tri hodiny . Na Facebooku som už len zbadala jej nový status: „Zbavila som sa strachu“. Bol to veľmi dobrý pocit, lebo ho publikovala práve v čase, keď som na jej probléme reálne pracovala.

Vravíš, že vtedy si na jednom probléme pracovala tri hodiny. Znamená to, že teraz to už ide rýchlejšie?

Áno, v začiatkoch bolo všetko veľmi pracné a tým pádom zdĺhavé. Postupne som prichádzala na techniky, ako celý proces urýchliť a skvalitniť. Ako všetko, aj využívanie tejto metódy si vyžaduje tréning a vytrvalosť. Je však naozaj veľmi praktická a dostupná každému. A ak sa necítite na to, aby ste sa ju naučili osobne, pomáha a je účinná rovnako aj vtedy, ak o jej využitie vo váš prospech požiadate niekoho iného, kto ju praktizuje.

Čo je vlastne pointa SRT a ako sa cíti človek pri terapii a po nej?

SRT je metóda, pri ktorej identifikujeme a čistíme rôzne programy a negatívne vzorce v podvedomí. Kladieme jednoduché otázky a prostredníctvom kyvadla zachycujeme tzv. ideomotorickú reakciu prstov alebo ruky človeka na kladené otázky. Keďže jeho reakcie, prenášané na kyvadlo, sú podvedomé, dostávame sa k hlboko zakoreneným presvedčeniam, odpovediam a programom. Následne tie, ktoré majú negatívny vplyv na jeho život či prežívanie, vieme pomocou komunikácie s jeho Vyšším Ja odstrániť a nahradiť pozitívnymi.

Pocity klientov sú veľmi individuálne, niekto cíti úľavu už počas terapie, iný má pocit, že sa jeho problém už rieši. Niektorých ľudí rozbolí hlava, najmä keď počujú odpovede, s ktorými vnútorne zápasia alebo majú strachy. Možno sa boja, že odhalím niečo, čo mi nechcú povedať . Snažím sa im vysvetliť, že ja nemám na nich nijakú páku, že som len mediátor. Reálne pracuje moje Vyššie Ja s klientovým Vyšším Ja a neurobia nič, o čo ich nepožiadame alebo čo by mohlo klientovi ublížiť. Vo všeobecnosti však platí, že každé jedno sedenie prináša porozumenie problému či aspoň úľavu, často až na fyzickej úrovni.

Prejdime k regresným terapiám. Čo to vlastne je?

Regresná terapia je hlbinná analytická terapia, ktorá sa veľmi vhodne dopĺňa s SRT. Rovnako totiž hľadá odpovede na otázky, kde, kedy a za akých okolností vznikli určité traumy, programy, bloky či presvedčenia. Na rozdiel od SRT regresná terapia zahŕňa aj intenzívne prežívanie klienta, čo je niekedy pre plné pochopenie súvislostí a uvoľnenie blokov dôležité. Netreba sa však obávať, hĺbku a intenzitu prežitkov si reálne reguluje každý sám – zvyknem ľuďom vysvetľovať, že ich vlastné podvedomie ich nikdy „nepustí“ k prežitkom, ktoré by psychika nebola pripravená spracovať.

Čiže terapeut je len akýsi sprievodca? Čo vlastne robí klient, a čo terapeut?

Na úvod je dôležitý rozhovor, v ktorom si spoločne určíme dôvody, prečo vlastne klient chce regresiu absolvovať. Atmosféra pohody a dôvery je dôležitá, klient sa potrebuje uvoľniť. Pýtam sa na mnoho detailov, aby som neskôr mohla klienta pri regresii lepšie sprevádzať a pomáhať mu porozumieť, prečo sa mu vynorili práve tie zážitky, ktoré popisuje.

Po úvodnom rozhovore navodím klienta do meditačného, uvoľneného stavu, obvykle v pohodlnej polohe (je dôležitá, zrejme v nej zotrvá i viac ako hodinu). Klient ostáva stále pri vedomí, no pri dostatočnom uvoľnení sa dostáva do stavu podobnému bdelému sneniu. Niektorí klienti majú skôr vizuálne zážitky, iní hovoria o tom, že vnímajú, nevedia ani presne ako, že sa nachádzajú vnútri istých situácií, vnútri zážitkov, ktoré sa javia ako spomienky. Mojou úlohou je udržať klienta v hladine, kedy vníma sled týchto situácií a pomôcť mu interpretovať, čo vidí a čo mu to zrkadlí v prítomnosti. Klient si na všetko prichádza viac-menej sám, mojou úlohou je podnecovať ho v priebehu jeho rozprávania, aby hľadal súvislosti a skúmal, ako to, čo zažíva, súvisí s tým, kvôli čomu ma navštívil.

Je klient v hypnotickom stave? Čo si pamätá z terapie?

Pamätá si úplne všetko, spomienky na stav v regresii sú aj neskôr značne živé. Regresia nie je hypnózou, je to len zhováranie sa vo veľmi uvoľnenom stave, so zavretými očami. Cieľom je dostať sa k podvedomému prežívaniu, vzorcom, programom. Preto je ideálny meditačný stav – na zážitky z hlbokej minulosti, dokonca minulých životov, si spomenieme len pri skutočnom uvoľnení a odbúraní okolitých podnetov.

V priebehu regresie je úlohou terapeuta (teda mojou) viesť klienta a zaznamenávať, čo klient hovorí. Po skončení regresie mu poznámky odovzdám formou sumarizácie a zoznamu. Snažím sa pomôcť mu nájsť cestu a poukázať na jeho slabiny, alebo na oblasti v ktorých potrebuje zapracovať. Niektorí ľudia sa na mňa obrátia v snahe porozumieť, čo majú vo svojom živote zmeniť a ako. Následne absolvujú regresiu a odpoveďou sú im ich vlastné vety, ktoré v regresii povedali. Všetky odpovede totiž máme v sebe .

Spomínaš, že môže ísť aj o zážitky z minulých životov. Čo ak klient nie je presvedčený, že niečo také vôbec existuje?

Je to úplne jedno. Ide len o interpretáciu toho, čo ľudia počas regresie zažívajú. Rovnako dobre môže ísť o úplne vykonštruované, snové prežitky, ktoré sa nikdy nestali. Alebo, ak veríte v univerzálnu pamäť ľudstva, môže ísť o náhľady do zážitkov, ktoré zažili iní ľudia.

Podstatné je, že sú to prežitky, ktoré v uvoľnenom stave „prehráva“ vaše podvedomie do vášho vedomia. Vašou úlohou je pozorovať ich, primerane, ak je to pre vás prirodzené, ich „opätovne“ prežiť a na základe prežitku či ich pozorovania dospieť k odpovediam, ktoré vo vedomej prítomnosti nenachádzate. Uvoľnenie a spracovanie emócií pri regresiách má často veľmi blahodarné, liečivé účinky na prítomný život. To, čo v prítomnosti zažívame, totiž často býva projekciou, prenesenou emóciou, ktorá má korene a príčiny v úplne iných, minulých či dokonca domnelých situáciách. Podstatné je, čo nám ktorá „spomienka“ asociuje a teda aké si máme z toho zobrať ponaučenie do prítomnosti. Ak sa emócia spracuje v regresii, v prítomnom živote sa udeje podobný proces – a mnohé, čo nás predtým trápilo, viac nemá tak výrazný dosah.

Takže regresia pomáha zásadne už na prvýkrát, po jednom sedení?

Áno, aj nie. Je to úplne rovnaké, ako pri SRT – pochopenie a vyčistenie ešte neznamená, že zvyk nie je železná košeľa. Už len púhy návrat do podobných situácií, či prostredia v človeku prirodzene vyvoláva tendenciu vracať sa do zažitých postupov, do starých koľají. Práca na sebe sa nedá preskočiť, často trvá mesiace či roky, kým sa ľudia do svojich problémov dostali. Je iluzórne čakať, že cestu k uzdraveniu absolvujú jedným sedením. Čo ale neznamená, že výsledky nemôžu byť markantné – cieľavedomý a otvorený človek môže po jedinej regresii nastúpiť na tú svoju správnu cestu, na ktorej viac pomoc terapeuta už nebude potrebovať. Je to veľmi individuálne.

Čo všetko je možné pomocou regresie riešiť?

Ako hovorí moja učiteľka, Ester Davidová, a ja  s ňou plne súhlasím , neexistuje problém, ktorý by sa nemohol pomocou regresie riešiť. Každý jeden „problém“, ktorý máme, či už je zdravotný, vzťahový alebo akýkoľvek iný, má niekde svoje korene - príčiny. Pri regresii sa dokážeme na tieto korene „rozpamätať“, pochopiť ich a rozpustiť ich a tým prichádza k uvoľneniu aj v prítomnosti, na fyzickej úrovni, emocionálne, ale aj na úrovni duše. A my sa cítime šťastnejší a slobodnejší. Uvediem ale aspoň zopár príkladov: rôzne strachy (aj panické či neovládateľné), depresie, úzkosti, vzťahové problémy (či už v tomto období, alebo z minulosti), problémy s vlastnou hodnotou, nedostatok sebavedomia, zdravotné problémy, ale aj privtelené duše a rôzne entity a mnoho ďalších.

Scroll to top